Som presvedčený o tom, že ľudia majú dar reči, aby sa dokázali dohovoriť. A diskutovať… Násilie, ktoré niektorí ľudia používajú, by malo byť úplne posledné. Zrejme som beznádejne naivný. Keď spí rozum, duša sa nechytá a človek ignoruje realitu.
(Technická poznámka: v minulej časti som použil v titulku názov výtvarného diela španielskeho maliara Goyu – „El sueno de la razon produce monstruos“. V tejto časti článku som použil slovenský preklad. Dúfam, že mi to čitateľ zhovievavo odpustí, naozaj ide o jeden a ten istý názov).
To, čo včera (20. 6. 2015 Bratislava) predviedli extrémisti, je neospravedlniteľné. Kto videl aktuálne zábery v televízii, určite mi dá za pravdu, že „takto teda NIE!“
„Ktosi“ ukradol myšlienku odporu proti nanucovaniu kvót z Bruselu, ale nie preto, že by mu šlo o vec. S vysokou pravdepodobnosťou je to iba zámienka. Keby nebolo tohto, tak by využili inú príležitosť, inú zámienku.
Len neurobme iný extrémizmus. 71 percent ľudí v prieskume prezradili, že odmietajú diktát Bruselu o nanútenom prijatí imigrantov, kde ani nie je záruka, že ide o skutočných utečencov, ktorí potrebujú záchranu holého života.
Chápem, že šírenie paniky je tiež niečo nežiaduce. Ani šírenie obáv. Ale realita nie je len o zatváraní očí pred krutosťami sveta – ako keď si zatvoríš oči v bláznivej ilúzii, že „zavriem oči a svet prestane existovať“ – nie, neprestane.
Sledoval som televíznu reláciu „O 5 minút 12“ (RTVS) – hodno gratulovať ministrovi vnútra za zvládnutie sobotnej akcie polície. Tí, ktorí si to zaslúžia, nech sú právoplatne odsúdení. Bude to zaiste signál, že nikto nezostane bez odozvy za prečiny alebo zločiny.
Ešte tak prísne postupovať proti korupcii, proti mafii, proti nelegálnym previneniam podvodníkov – minimálne preto, že to môže pomôcť v očiste spoločnosti…
Som však proti maľovaniu skutočnosti ružovými farbami.
Pán Kaliňák naznačil, že Slovensko je ochotné samostatne a iniciatívne prijať utečencov zo Sýrie a africkej Eritrei. Lenže, pri prezeraní európskych zdrojov INFO – mi padlo do oka – množstvo Sýrčanov a Eritrejčanov sú z predchádzajúcich migračných vĺn vo Švédsku – a žiaľ, neurčitý počet z nich sa prezentovali ako znásilňovatelia žien vo Švédsku. Nárast zločinov znásilnení vo Švédsku sa za ostatné roky zvýšil neúmerne a ide o násobky ako keď sa šíri pandémia (čiže nejde o jedno dve alebo desať percent). A dokazovanie takýchto zločinov je značne problematické – ale to je ťažké kdekoľvek na celom svete (či ide o takzvaný tretí svet alebo Severnú Ameriku).
Ale aj Sýrčan – kto a kde berie istotu, že nájdeme práve kresťanov zo Sýrie? Skôr sa podarilo úspešne migrovať mohamedánskym Sýrčanom a tých kresťanských občas vyhodili z pašeráckeho člna…
A nehodno zabudnúť aj na to, že niektorí imigranti zo Sýrie sa priznali, že utiekli pred povinnosťou odslúžiť si povinnosť vstúpiť do sýrskej armády. Tej armády, ktorá sa s vysokou pravdepodobnosťou podpísala pod „kiksy“ (chybné zásahy proti civilistom), ale aj ako jediná bojovala proti islamistickým hrdlorezom. A ešte: kto uteká pred brannou povinnosťou, je dezertér. Má niekto absolútnu istotu v tom, kto je „dobrý dezertér“ a kto je „zlý dezertér“?
Tak ako je nebezpečným extrémizmus vandalov, nacistov, fašistov, anarchistov – tak je nebezpečný opak – poďte, nech je vás koľkokoľvek, my radšej nedáme svojim núdznym, ale sa postaráme o vás, drahí imigranti (nie azylanti či utečenci), u nás sa budete mať fantasticky ako králi! Radšej vyženieme všetkých bezdomovcov, zoberieme našim „odkázaným na pomoc“ – ale vy len príďte (CMUK CMUK CMUK)!
V tomto ohľade sympatizujem s apelom na „zlatý stred“, čo je budhistické pomenovanie dôrazu na odmietnutie extrémizmu – a je to zrejme výsledok ich pozorovania chodu sveta (histórie, zážitkov, skúseností) – takže ani jedna verzia preháňania (extrémizmu) nie je tá pravá orechová…
Takisto by som si dal pozor na niektoré mimovládne organizácie, na spolky humanitárne orientovaných aktivistov – prečo? – lákadlo príspevku 6 000 eur na osobu! Lenže nie je mysliteľné od nich žiadať, aby to robili na svoj vlastný účet. Vo štvrtkovej relácii Štefana Hríba na chvíľu rozprávala akási študentka o iniciatíve Slovákov, ktorí by radi pomohli utečencom… Krásne! Ale znovu – pokiaľ to nebude na ich účet, nikto nikdy neoslobodí takúto iniciatívu z podozrenia, že im ide iba o tie peniaze.
Aj pápež sa dnes vyslovil s výzvou ku všetkým Európanom, aby mali viac porozumenia s imigrantami. Ale! Nikde nepovedal, že otvorí vatikánsku banku a uvoľňuje toľko a toľko eur zo zlatých zásob Vatikánu.
V prvej časti článku som písal o 2 podobenstvách z „Nového zákona“ (z Biblie). Ak sa nemýlim, ešte nedošlo k zmene alebo k vyradeniu tých častí NZ. Pápež nepápež, toto je len a výhradne politika.
Pápež „asi“ nie je dostatočne informovaný o tom, čo sa v plnosti deje na Slovensku (tak ako by mohol vedieť „všetko“ o Európe ako takej). Na Slovensku máme vyššiu hierarchiu, ktorá je schopná zbaviť sa svojho brata biskupa (po klamlivom obvinení), ignoruje zločiny svojho dôchodcu, ktorý si robil s cirkevnými prostriedkami ako keby boli jeho vlastné – a domnievať sa, že títo cirkevníci budú zárukou kresťanského postupu v ochrane imigrantov (utečencov alebo aj tých ekonomických)?
Pápežovi Františkovi zrejme zatajili, akú značnú časť obyvateľstva tu máme v kolónke „chudobní“ (žijúci hlboko pod životným minimom), koľkí Slováci robia za minimálne mzdy, koľko máme zdravotne ťažko postihnutých, ale aj – ako sú schopní v katolíckej charite narábať s vecami, ktoré sú poskytované z darov zahraničných donorov – sám som si zažil na vlastnej koži, ako ma odmietli – a dokazuj bez svedkov alebo bez technického záznamu (audio, video), že si niekto robí čosi v rozpore s podstatou ako keby bol mini bohom na Zemi…
Samozrejme, najlepšie by bolo, keby nebolo žiadnych vojen, žiadneho zlodejstva, žiadnych podvodov, keby panovala láska, porozumenie, súlad – hotové nebo na Zemi! Ale to je hlúposť.
Aby som to zbytočne nenaťahoval. Rád by som povzbudzoval nádej v to, že všetko dobre dopadne. Lenže, to by chcelo spolupracovať s Duchom svätým – to na margo veriacich – a v občianskej rovine – nezabúdať na kontrolu, na opatrnosť, zapojiť pragmatizmus a „zdravý rozum“ na plné obrátky.
Viete, mne sa nechce emigrovať do bezpečia (je na Zemi ešte také miesto?) a ani sa učiť na staré kolená arabčinu alebo súry… Som zvedavý na to, ako to dopadne.
