((Techn.pozn.: aby nedošlo k omylu haterov – toto nie je článok od vedmy či šamana, iba takpovediac, vedľajší produkt úvah, nič viac, nič menej...))
Začnime najprv historkou z čias reálneho socializmu (žiaľ, hoci to kádeháci budú opakovať milión miliónov razy, aj tak sme tu komunizmus nemali a onen úrad, ktorý tvrdí, že svedčí o zločinoch „K“ by mi mohol vysvetliť, prečo by tie zločiny socializmu mali byť menšie po tom, čo ich nenazveme s prívlastkom „K“?).
Keď vrchní komunisti zistili, že ich spôsob ekonomického hospodárenia v podmienkach socializmu nefunguje, skúsili omyl systému obísť skrz šetrenie. Tak vyhlásili kampaň „budeme šetriť" (samozrejme, bolo to o tom, že všetci ostatní budú šetriť, len nie červení Komančovia). A ľudová tvorivosť k tomu pridala: „Nech to stojí, čo to stojí". Šetrilo sa totiž tak vehementne, že sa mnohé projekty nedoťahovali do ich nutného (želaného) konca, takže napokon výsledné náklady (a často aj veľké škody) boli nakoniec neskonale väčšie, než keby sa dielo riadne dokončilo tak, ako bolo pôvodne zamýšľané.
Rovnakým spôsobom funguje „páchateľ dobra“ (slniečkár). ON MUSÍ »páchať« DOBRO, bez toho, aby sa pozeral, aby si všímal, aby sa obzeral na všetky ďalšie súvislosti a hlavne, na dôsledky svojho ohromného snaženia. Namiesto dlhého a zbytočného výkladu uvediem primitívny príklad z možného reálneho života – a zo sveta zvierat (hoci my nie sme zvieratá, ale výhradne ako analógia). „Páchateľ dobra“ (slniečkár) vidí levicu, ktorá zahryzne zebru. Fíha!, zlo!, umiera chuďátenko zebra! - povie si „páchateľ dobra“ (slniečkár) a poponáhľa sa „nešťastnú zebru“ zachrániť z pazúrov divej „odpornej“ šelmy, predátora prírody. Potom spokojne odíde s pocitom úspešne vykonaného DOBRA a svojim podobne naladeným akože priateľom potom v kaviarni podrobne porozpráva, ako hrdinsky zachránil matku prírodu. Priatelia mu nadšene tlieskajú (fotia si ho do sociálnych sietí, potľapkávajú ho po ramenách), ticho mu závidia a želajú si tiež vykonať podobné statočné hrdinské HERO činy. A niektorí idú a fu+k(t) konajú (a ani netušia, čo spôsobujú!).
Lenže, náš „páchateľ dobra“ (slniečkár) už vôbec nevidí, že zebra bola »TROCHU« chorá a aj tak zrejme zahynie (len s väčším utrpením a pomalšie). Medzitým však bude jemne zdržiavať svoje stádo a ohrozí tým zdravšie kusy. Levica nedonesie svojim mláďatám nič k nakŕmeniu a „možno“ sama zdochne od hladu. Ak nejaký znalec prírodných zákonitostí nášmu „páchateľovi dobra“ (slniečkárovi) vysvetlí „beh života“ a ukáže mu jeho zásadnú chybu, ktorej sa nerozumne dopustil, „páchateľ dobra“ (slniečkár) sa totálne urazí a označí onoho znalca za zločinného zloducha, ktorý nemá rád zebry. Pretože sa taká nenávisť k zebrám neodpúšťa, založí napríklad zebra hate-free a tamten výklad znalca prírody označí za nepravdivý hoax, drzosť, opovážlivosť, xenofóbiu, rasizmus a kto vie, čo ešte...
Tým zaručene nechcem nijakovsky a nikoho odrádzať od KONANIA dobra ako takého, len chcem dôrazne napísať, že je vždy vopred potrebné premýšľať o úplne všetkých dôsledkoch, než sa do konania dobra pustíme. Inak sa ľahko môže stať, že začnem dobro páchať, ale škodiť tak všetkým okolo seba podľa známeho príslovia - cesta do pekiel je dláždená dobrými úmyslami, len samotné činy (a konanie) sú totálne o inom...
A už vôbec to nebudem komplikovať takými špeciálnosťami, že ÚDAJNE sem na planétu Zem prichádzajú mnohí (niektorí, podaktorí), aby si odtrpeli ČO-TO a vopred dobre vedeli, do čoho idú – a teraz si predstavte, že im v tom ide niekto brániť - - - - áno, to je tak raritné tvrdenie, že som rád, že to nerozvádzam a ani nemusím. Ešte by sa niekto toho chytil ako „inkvizítor“ ((sorry Jožko, zas ťa tu spomínajú)) - - - - a POTOM – pri tebe sa môže zastaviť dvojica – jeden z nich sa mal s tebou stretnúť a ty mu máš pomôcť a druhý nie, lebo by si mu zabránil pokánie... Takže: ako to rozlíšiť? Ak náhodou nekomunikuješ so svojím anjelom, tak jedine intuitívne vycítiť. A podobne neuveriteľne môže znieť, že na tie tzv. „nešťastné osudy“ sa stojí v rade v nebi pred samotným vtelením DUCHa, ktoré sa odohráva počas rodenia a nie už pri počatí (!)... ale pre dnes howgh.
+
+
+
Don't worry, be happy!
+
+
+
BONUS – mimo článok:
Američania zaútočili
8.00 - Americký expedičný zbor prekročil hranice SR.
8:05 - Laserom navádzané strely zničili základňu stíhačiek a aj pivovar vo Veľkých Orešanoch.
8:27 - Armáda SR si s malým oneskorením všimla, že sme pod americkým útokom.
8:35 - Proti nepriateľovi štartujú dve stíhačky.
8:50 - Všetky naše lietadlá boli zničené americkými Raptors ešte za hranicou viditeľnosti.
9:00 - Na ministerstve obrany si mädlia ruky, lebo sa konečne zbavili starých strojov a možno za sto rokov dostanú nové.
10:00 - Americké sily zaznamenali stratu dvoch tankov Abrams, ktorým niekto v okolí autobusovej zastávky odcudzil za jazdy pásy, útok na hrad napriek tomu pokračuje.
10:30 - Transportéry odchádzajú z kasární brániť hlavné mesto
10:45 - Košice vyhlásili samostatnosť. Prešov ich napodobňuje.
11:00 - Testeri začínajú obetovať bohu vojny.
12:30 - Všetky prostriedky sú mimo, väčšinou z dôvodu porúch alebo utopenia v mlákach.
12:45 - Náčelník štábu búši na vráta vojenského múzea a dožaduje sa nejakej funkčnej bojovej techniky. O ľuďoch sa ešte nerokovalo.
12:47 - Správca mu daroval bicykel zn. Ukrajina a potom ho vyhnal metlou nedefinovanej značky.
13:00 - Americké jednotky doteraz stratili 12 tankov a 13 obrnených vozidiel, asi kvôli poškodeniu podvozku na našich „dokonalých“ cestách (výtlky ah tie výtlky).
14:30 - Prvé americké jednotky sú už v Banskej Bystrici.
15:40 - Veliteľ poručík T. Taxis Taylor bol v Medzibrode zabitý Chamkovou, ale skôr omylom.
16:30 - Americkí vojaci vztyčujú vlajku na hrade.
17:00 - Clint Eastwood sleduje zábery z Európy a píše scenár pre svoj nový film Zástavy ich zablúdených synov.
18:00 - Oficiálne podpísanie prímeria.
23:30 - Náčelník štábu dorazil na bicykli do Brna a požiadal o azyl.
23:45 - Američania zistili, že Slovinsko je totálne inde (a že Slovensko nebolo cieľom).
+
+
A ešte video (nie k tomuto článku!)
