reklama

Nikto žiadnu »revolúciu« neukradol

Ešte Ústava SR platí a náhubkový zákon nenadobudol platnosť. 27. výročie »nežnej« je v plnom prúde. »November« priniesol viac ako kto kedy očakával. Naša spokojnosť môže byť rôzna, ale je. Len ten »komunizmus« nikdy nebol a nám...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 ...ako keby nestačilo, že sme mali totalitu socialistickú na čele s komunistami. Pokojne sa mohli volať »bubáci« a aj tak podstata bola v tej totalite.

bez slov
bez slov (zdroj: iDnes)

 Bol jeden človek, ktorý si myslí, že: „Mnohí majú oprávnene pocit, že sa komunizmus ticho a nenápadne vkradol späť. V tých najhorších podobách. V osobách nositeľov, ktorí ovládajú štát, veľkú časť ekonomiky a hospodárstva. V spôsoboch, ktoré vytvárajú skupinu »našich ľudí«, ktorí sú nad zákon - a ktorí môžu beztrestne ryžovať v spleti korupčných prepojení, skrytých dymovou clonou politiky nazývanou »pre ľudí«, ktorej úlohou je vytvoriť ilúziu starosti o veci verejné.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Po prvé: kto si dá tú námahu a nájde si jednotlivé definície a vysvetlenia všetkých pojmov histórie a politológie, musí sa zákonite dopracovať k výsledku – komunizmus na tejto planéte Zem ešte nikdy neexistoval.

 Po druhé: Aj podľa tých najzarytejších komunistov, diktátorov, pomocníkov bývalých »boľševikov« či »Komančov« - reálny komunizmus sa ešte len budoval a nikto ani nechyroval, kedy naozaj skutočne príde. Pochopiteľne, nič neznižuje chorobnú morbídnosť režimu socialistickej totality – len by som odporučil nezavádzať verejnosť, najmä mládež.

 Po tretie: Moja obava je skôr v tom, že hlavní aktéri takéhoto názvoslovia sú terajší „socialisti“ nielen Európy, ktorým sa nepáči predstava spájať minulú totalitu s ich politickými aktivitami. Ak sa bude hovoriť o komunizme, prv sa im podarí presadiť ich pochabé socialistické sny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Pán Kaník pokračuje v kritických úvahách pri výročí »Novembra«: „Sú to dva roky, čo v slabej chvíľke zaznela pamätná veta z úst vládneho politika: »Vyhraj voľby a môžeš všetko... « Táto veta len odhalila a dosvedčila, ako a na čo potrebuje politiku a vládnutie súčasná, aj tá predošlá, vláda. Vlastne všetky Ficove vlády. Aby mohli všetko.“

 Po štvrté: Nie som sympatizant strany SMER-SD, ale onen pamätný výrok je, žiaľ, platný aj pravdivý vo všetkých demokratických systémoch. To nie je žiadna kontra-revolúcia. Iba jednoduchá logika väčšinového hlasovania, väčšinového vládnutia a podobne. V čom je vlastne »ten pes« zakopaný? Rozdiel väčšinového vládnutia či rozhodovania alebo hlasovania v parlamentoch typu »Stalin« alebo »kongres USA« je v kultúre aj v praxi uskutočňovania akýchsi poistiek voči možným snahám o totalitu - - - zakladatelia Spojených štátov amerických vo svojej Deklarácii nezávislosti a aj v Ústave zakotvili nutné vsuvky na ochranu rovnováhy do budúcnosti PLUS k tomu v praxi sa snažili aj uskutočňovali tieto pôvodné zámery… Ako už vieme, ani v Amerike nie je absolútne všetko ideálne a ľahučké. (Toto by bolo nutné rozpísať v samostatnom článku, takže toľko v stručnosti). U nás na Slovensku budujeme »demokraciu« krátku dobu. Je len na samotných politických stranách a ich zástupcoch, či sa podobne motivovaný zámer bude naozaj uskutočňovať. A Ficove »čachre machre«? Opozícia alebo aj ostatní občania v spoločnosti musia zabojovať – legálne a primerane – aby sme si mohli povedať spolu s vyspelými demokraciami, že sme „na jednej lodi“ v spôsoboch aj v kultúre aj v praxi…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Po piate: Iba rečami, iba lamentovaním – ešte nikdy nikto nič nedokázal. Prirovnal by som to k boju proti mafii v Taliansku, prípadne k boju proti nezákonnosti v časoch kovbojov, keď v Amerike zavádzali do plnej účinnosti sudcov (úlohy súdov do praxe) – samozrejme, že »sily zla« sa vždy vzpierajú proti pokroku. Pán Kaník miesto riešenia „ten zlý Fico a my spravodliví opozičníci“ by mohol uvažovať radšej o tom, ako zabezpečiť, že aj na Slovensku bude fungovať „nech vládne ktokoľvek, budú sa veci riešiť univerzálne v prospech celej spoločnosti, v prospech CELKU“…

 Pán Kaník zakončil svoj komentár k výročiu: „17. November 1989 zjednotil ľudí v rozhodnutí zbaviť privilegovaných komunistických funkcionárov moci. Verili sme v zmenu tejto krajiny k lepšiemu. Mnoho sa dosiahlo, ale komunistickí funkcionári nemali byť len nahradení ich pohrobkami, potomkami a spojencami, ktorí opäť túto krajinu ovládajú. A zneužívajú moc, ktorú majú, na svoj osobný prospech. Nemalo to tak byť, ale stalo sa. Mali by sme sa preto opäť zjednotiť a zmeniť to. Dokedy sa ešte budeme prizerať, ako kradnú revolúciu?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Po šieste: Takzvaná „Nežná“ mala jednu pomerne výraznú chybu či nedostatok. Ak má byť revolúcia pravou revolúciou, musí potrestať starých vinníkov a zamedziť, aby mohli škodiť v budúcnosti. Koľkých komunistických pohlavárov alebo činiteľov pozatvárali? Aký súd bol? Kde? A kto nebol v zahraničí, dobre si pamätá, že v prvých fázach privatizácie či iných ekonomických rozhodnutiach boli pri koryte veci práve bývalí komunisti, bývalí »papaláši« alebo všakovakí paraziti, ktorí využili svoje možnosti (nikto im v tom nezabránil).

 Po siedme: Pokusy či snahy zneužívať moc, ktorú niekto má, nie je závislá od preukazu členstva v strane SMER… Aj v najstarších demokraciách sveta mali či majú svoje skúsenosti s pokusmi využiť moc na osobný prospech. Cestou by mala byť všeobecná kultúra, kde VŠETCI majú byť aktérmi snáh o pokrok (ak ste ticho a mlčky súhlasíte, nedivte sa…) – samozrejme, chcelo by to zapojiť do budúcnosti všetky cestičky – aby polícia, prokuratúra, súdy, ale aj politici s občanmi – VŠETCI spoločne a každý svojím dielom čosi vykonali, a to deň čo deň, rok čo rok, to nie je „raz a navždy“ – áno, pekne sa to píše (hovorí) – nestačí, že opozícia sa bude hrať na jediných čistých a spravodlivých. Hej, hlavné je začať…

 Po ôsme: „Revolúciu“ nikto neukradol. Buď sa zapojíme VŠETCI (áno, opakujem, že všetci) do nápravy – ALEBO – aj o päť alebo desať rokov bude pán Kaník lamentovať tak, ako súčasná zatiaľ neschopná opozícia (mohli by pochopiť, že nestačí myslieť iba na seba a majú mať v mysli CELOK, hoci to na prvé počutie vyznieva jemne naivne)…

 Prípadným nespokojným čitateľom sa ospravedlňujem, je nad Slnko jasnejšie, že som písal vyslovene subjektívne, nie som „spasiteľ národa“ ani politik. Iba som chvíľu (nedokonale) uvažoval „nahlas“…

-

 ZDROJ http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/komentar-luda-kanika-dokedy-budeme-prizerat-ako-nam-kradnu-revoluciu.html?utm_source=hp-centrum&utm_medium=box-spravodajstvo-aktualne&utm_campaign=hp990

+

+

Koniec článku

+

 Don't worry, be happy!

+

+

+

 BONUS – mimo článok (čiže čosi navyše, prídavok)

 Berthold Brecht: „Kto nepozná pravdu, je len hlupák, kto ju však pozná a napriek svojmu svedomiu ju zatajuje alebo dokonca nazýva lžou, ten je opovrhnutia hodný zločinec..."

+

 „Jediný spôsob boja proti zločincom je ten, že ich nebudeme voliť,“ (Dayton Allen, americký komik)

+

 George Orwell: „Každá revolúcia končí tým, že sa nové prasce dostanú ku korytám.“

+

 Mk 7, 14-23:14Nato znovu povolal k sebe zástup a hovoril: Čujte ma všetci a rozumejte! 15Nič nevchádza zvonku do človeka, čo by ho mohlo poškvrniť, ale čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 16[Ak má niekto uši na počúvanie, nech počuje.] 17Keď potom odišiel od zástupu do domu, spýtali sa Ho učeníci: Čo je to za podobenstvo? 18Povedal im: Či aj vy ste takí nerozumní? Či nechápete, že nič nemôže poškvrniť človeka, čo zvonku vchádza do neho? 19Lebo nevchádza mu do srdca, ale do brucha a odtiaľ vychádza do stoky; a tým vyhlásil každý pokrm za čistý. 20Potom doložil: Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. 21Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. 23Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.

+

+

 Antoine de Saint-Exupéry: Citadela (29. kapitola) ((Technická poznámka – Túto nádhernú a významnú kapitolu som si preložil z češtiny, ale dôležitejšie je zdôrazniť, že podľa autorského práva je už po 70 rokoch, kedy bolo nutné si pýtať povolenie autora – 70 rokov a viac po smrti autora. Prajem estetický pôžitok pri čítaní tohto skvostu!))
 Rovnako to bolo s hudbou, ktorú som počúval, a ktorej oni nemohli rozumieť. A vyvstal predo mnou tento prostý rozpor: buďto im poskytneš piesne, ktorým rozumejú
 --- A neurobia žiadny pokrok ---, buďto ich budeš učiť vede, ktorú chápu --- a nič tým nezískajú ---, buďto ich spútaš zvykmi, ktoré u nich trvajú už tisíc rokov, a nebude v nich potom strom, ktorý by rástol a vytváral plody a nové kvety --- ale bude v nich zato pokoj modlitby, múdrosť a spánok v Bohu
 ---, Alebo sa, naopak, zameriaš k budúcnosti a budeš ich postrkovať a znepokojovať a nútiť ich, aby svoje zvyky opustili
 --- A čoskoro povedieš len stádo vysťahovalcov, z ktorých sa vytratilo dedičstvo. Armádu večných kočovníkov, ktorá sa nikdy nikde neusadí.
 Každý vzostup je však bolestný. A každá premena je bolesť. Nemôžem preniknúť do hudby, ak mi najskôr nespôsobí bolesť. Pretože hudba je bez všetkých pochybností práve plodom mojej bolesti a ja neverím v tých, ktorí sa tešia z úrody nazhromaždenej inými. Neverím, že stačí poskytnúť deťom človeka koncert, báseň, či prednášku, aby boli hneď blažení a opojení láskou. Lebo človek, toť zaiste schopnosť k láske, ale tiež k bolesti. A k nude. A k zlej nálade, zachmúrenej ako daždivé nebo. Dokonca ani tí ľudia, ktorí majú pre báseň cit, nežijú len v radosti z básne, lebo inak by nikdy nevyzerali smutní. Uzavreli by sa do básne a plesali by. Celé ľudstvo by sa uzavrelo do básne a plesalo by a už by nemuselo tvoriť, človek je však prispôsobený tak, že sa raduje len z toho, čomu dáva tvar. Že môže báseň vychutnať, len keď sa k nej povznesie. Tak ako krajina, videná z vrcholku hôr, zakrátko v srdci zvetrá, lebo má zmysel len vtedy, ak je vytvorená z únavy, z určitého rozpoloženia svalov, a keď si si odpočinul a prahneš po ďalšej chôdzi, začne ťa náhle nudiť a nemá ti už čo dať, rovnako je tomu s básňou, pokiaľ sa nezrodila z tvojho úsilia. Aj báseň iného človeka je totiž zas len plodom tvojho úsilia, tvojho vnútorného vzostupu. A plné sýpky vytvárajú iba lenivca bez ľudskej hodnoty. Po láske nemôžem siahnuť, ako keby bola kdesi v zásobe: je to predovšetkým práca môjho srdca. Nijako ma neprekvapuje, že toľko ľudí nechápe, čo je to panstvo, chrám, alebo báseň či hudba, a že sa pred nich posadí a hovoria: „Čo je tu iné, než väčšie alebo menšie množstvo rozličného? Nie je tu nič, čo by bolo hodné mi vládnuť." Sú to ľudia takzvane rozumní, skeptickí a plní irónie, ktorá pochádza z darmochleba, a nie z človeka. Lásku ti neposkytuje určitá tvár ako dar, rovnako ako tá šťastná pohoda nebola v krajine, ale v tvojom stúpaní nahor. V tom, že si zmohol horu. Že si zakotvil nebo.
 Rovnako je tomu s láskou. Že by ju človek mohol stretnúť, je samotná ilúzia, pretože láske sa treba učiť. Klame sa ten, kto blúdi životom, aby sa nechal dobývať, kto pozná len citové vzrušenia z krátkych vznetov a dúfa, že stretne onú veľkú horúčku, ktorá ho zapáli pre celý život. Jeho srdce dosiahne len chabého víťazstva, pretože je duševne chudobný a zmohol len maličký pahorok.
 Rovnako tak nemožno spočinúť v láske, ak sa zo dňa na deň nepremieňa, ako je tomu v materstve. Ty však chceš vo svojej gondole zasadnúť a stať sa spevom gondoliera na celý život. A v tom sa mýliš. Lebo, čo nie je vzostupom či prechodom, to stráca význam. Ak sa zastavíš, nájdeš len nudu, pretože krajina už tí nebude mať čo povedať. A namiesto toho, aby si zavrhol seba, zavrhneš ženu. Preto na mňa nikdy nepôsobili argumenty nevercov a logikov, ktorí mi hovorili: „Ukáž mi teda to panstvo, ríšu či Boha, lebo vidím a hmatám iba kamenie a rôznu hmotu a verím len v to kamenie a rôznu hmotu, ktorých sa môžem dotknúť" ale nikdy som si tiež nedomyslel, že by som ich mohol poučiť a ukázať im tajomstvo, lebo je príliš krehké, než aby sa dalo formulovať. Rovnako ako ich nemôžem preniesť na vrchol hory a ukázať im pravdu krajiny --- pretože v takom prípade nebude pre nich krajina víťazstvom ---, a ako im nemôžem dať vychutnať hudbu, ak sa jej neujali predovšetkým sami. Obracajú sa na mňa, aby sa bez námahy poučili tak, ako iný hľadá ženu, ktorá by do neho vložila lásku. To však nie je v mojej moci. Vezmem ich však a zavriem a budem ich trápiť štúdiom, lebo viem, že čo je ľahké, je práve preto neplodné. A výsledok práce budem merať podľa námahy a potu. Dal som preto zvolať vychovávateľov a povedal som im: „Neklamte sa. Nezveril som vám deti človeka, aby som neskôr zvažoval množstvo ich vedomostí, ale preto, aby som sa mohol radovať z ich vzostupu. Nezaujíma ma žiak, ktorý pozná, nesený na nosidlách, tisíce horských vrcholkov a obhliadne tak tisíce typov krajiny, lebo po prvé nespozná ani jedinú krajinu naozaj, a po druhé je aj ten tisíc typov krajiny sotva zrnkom prachu v nesmiernosti sveta. Zaujímať ma bude ten, ktorý si pocvičí svaly výstupom na horu, hoci bola jedna jediná, pretože potom bude pripravený pochopiť aj všetky ďalšie krajiny, aj celý ten tisíc krajiniek zle naučených, a pochopí ich lepšie ako ten druhý, ako ten falošný vedec.
 A ak ho budem chcieť prebudiť k láske, poskytnem mu k tomu základy cvičením v modlitbe."
 Ich omyl pramení z toho, že videli, ako človeka, vedeného k láske, zanietilo, keď odhalil určitú tvár. A vidia v tom zásluhu tej tváre. A ako človeka zanietilo, keď sa zmocnil básne a vidia v tom zásluhu básne.
 Ale znovu tí opakujem; Keď poviem „hora", môžem tým označiť horu pre teba, ktorý si sa predieral jej krovím, skĺzaval si po jej zrázoch, potil si sa na jej kamení a trhal si jej kvety, a potom voľne vydýchol na hrebeni. Označil som, avšak nič som nevyužil. A ak poviem „hora" tučnému kramárovi, nemôžem do jeho srdca nič vniesť.
 A ak niet básní, neznamená to, že by pominula účinnosť básne. Ak nie je lásky, že by pominula účinnosť tváre. A že by prestal pôsobiť Boh, nie je už v ľudskom srdci ona rozloha ornej pôdy zajatých vo svojej noci, na ktoré by sa pod pluhom zdvihli cédre a kvety.
 Sledoval som totiž naozaj pozorne ľudské vzťahy a dobre som rozpoznal nebezpečenstvo rozumu: toho rozumu, ktorý si myslí, že reč uchopuje. A že v hádke existuje odpoveď. To, čo je vo mne, nemôžem totiž úplne tlmočiť prostredníctvom reči. Niet slov, ktoré by to oznámili. Môžem to len naznačiť, a síce do tej miery, do akej si to už pochopil inými cestami, než pomocou reči. Zázrakom lásky, alebo preto, že si zrodený z rovnakého boha a že sa mi podobáš. Inak ten svet, ktorý je vo mne pohrúžený, len priťahujem za vlasy. A ako mi dá náhoda a moja neobratnosť, ukážem ho iba z tej či onej stránky, podobne ako keď označím horu a vyjadrím tým, že je vysoká. Ale hora je čosi celkom iné a ja som chcel hovoriť o tom, ako velebná je noc, videná z hviezdneho chladu.

+

+

 Niekoľko dôležitých citátov z Koránu proti „neveriacim“ (t.j. proti ne-mohamedánom, kto nie je mohamedán, hoci by veril, je pre nich menejcenný neveriaci):

 8:17 Nie ste to vy, kto ich zabili, ale Alah ich zabil; a nevrhal si ty, keď si vrhal, ale bol to Alah, kto vrhal, aby vyskúšal veriacich skúškou dobrou, od Neho prichádzajúcou, veď Alah počujúci je, vševedúci!

 2: 191 Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete, a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vás vyhnali, veď zvádzanie od viery je horšie ako zabitie. Avšak nebojujte s nimi blízko Mešity posvätnej, kým oni s vami tu nezačnú bojovať. Ak však vás tam napadnú, zabite ich - taká je odmena neveriacich!
 9: 5 A až uplynú posvätné mesiace, potom zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zajajte ich, strážte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy! Ak sa však kajúcne obrátia, budú dodržiavať modlitbu a dávať almužnu, nechajte ich ísť cestou ich, veď Alah je veru odpúšťajúci, súcitný.

 8:39 Bojujte teda proti nim, aby už nebolo pokušenia k odpadlíctvu a aby všetko náboženstvo bolo len Alahovo. Ak však prestanú, potom Alah jasne vidí všetko, čo robia.

 5:73 A sú veru neveriaci tí, ktorí vyhlasujú: „boh je tretí z trojice" - zatiaľ čo nie je božstva okrem Alaha jediného. A ak s tým neprestanú, čo hovoria, veru sa dotkne tých, ktorí z nich sú neveriaci, trest bolestný!

 2: 217 Dopytujú sa ťa na posvätný mesiac a na bojovanie v jeho priebehu. Povedz: „Bojovať v ňom je hriech ťažký, avšak odvracať od chodníka Alahovho, neveriť v Neho a v Mešitu posvätnú a vyháňať obyvateľov ich z nej je ešte ťažší hriech pred Alahom; zvádzať od viery je horšie ako zabíjať. Neveriaci neprestanú proti vám bojovať, kým vás neodvrátia od náboženstva vášho, ak budú toho schopní. Pre tých z vás, kto od náboženstva svojho odpadnú a ako neveriaci zomrú, márne bude ich konanie na tomto aj onom svete - tí ohňa obyvateľmi sa stanú a nesmrteľní v ňom budú.

 38: 3 Koľko pokolení pred nimi sme už zahubili! Volali síce o pomoc, však nezostal im čas na únik.

+

+

 Poznámka: ak by mi chcel niekto napísať, použite e-mail adresu: vilcek . jan @ gmail . com – bez medzier, pochopiteľne. (darcovi: iban code SK3711000000008019075586)

+

+

Ján Vilček

Ján Vilček

Bloger 
  • Počet článkov:  518
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Človek, Európan, Slovák, syn, brat, priateľ, kamarát, autor, kolega, spoluobčan, milovník humoru aj umenia a N-počet rôzneho. Som vedomie, som prítomný okamih, život sa díva na svet mojimi očami. Pokoj, radosť, odhodlanie žiť naplno s tvorivosťou aj láskou, to stojí za uskutočňovanie s Vami... Zoznam autorových rubrík:  politika s humorompolitika a spoločnosť vážnevlastná prózavlastná poéziatomu nerozumiem ?mini-zamysleniao mne, o vásHAL a PARTŇACOMMENTTOTAL-ABSURDUMHLAVOLAMhumôrkyPOLEMIKABEAUTIFUL MINDMOMENTKAapologetikaNE-PODAROKMY-S-TIF-I-KÁCIAČIERNY humorSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu