reklama

Nenápadné, ale o to nebezpečnejšie

(Boj proti bludom nikdy nekončí 3.) Málokto by sa s tým chválil, médiá to nezaujíma, je to takmer perfektné, akoby ani nejestvovalo. A pritom sa to týka svedomia, viny, zodpovednosti, a to nie je žiadna maličkosť. Postmoderná...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 ...Postmoderná spoločnosť Európy trpí moderným bludom.

 Skúsme si najprv opísať niekoľko modelových príkladov.

 Prvý príklad a prvá modelová záležitosť. Úradník na úrade práce – povedzme, že vo veku medzi 50 až 60.

 Veľmi mu záleží na tom, aby sa udržal na svojom poste, nakoľko už nemá ani chuť a ani energiu „na experimenty“. V ostatnom čase bol uistený svojimi nadriadenými, že sú s ním veľmi spokojný. Ba nie „iba“ to, sú s ním veľmi spokojný, a preto mu znovu dajú prémie.

 Nemenovaný úradník práce vyniká tým, že je „borec“ na vyhadzovanie evidovaných uchádzačov o zamestnanie. Nakoľko vie veľmi dobre, že nesmie prezradiť existenciu tajného príkazu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa po celom Slovensku za akúkoľvek maličkosť vyhadzovali ktoríkoľvek ľudia, nech to bude za čokoľvek, nemenovaný úradník práce si s tým poradil natoľko skvele, že sám je tým, ktorý môže inštruovať ostatných svojich kolegov a kolegyne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Je síce pravda, že občas natrafí na prípady, keď sa niektorí ľudia rôznym spôsobom bránia, vzpierajú sa, odolávajú mu – o to viac je nemenovaný „pán“ úradník na úrade práce vďačný, že ho zamestnanci UPSVaR podržia, podporia, sú na jeho strane...

 Momentálne nemenovaný „pán“ úradník na úrade práce rieši nemilú situáciu. Stal sa mu neveľký incident s päťdesiatpäťročným nezamestnaným, ktorý je evidovaný už od roku 2006. Prv, než mu ho pridelili, premaródil asi 75 % za ostatných 730 dní. Nemenovaný úradník na úrade práce si povedal, že s týmto exotom si hravo poradí. Lenže, čo s tým jeho zdravotným stavom? Jeho kolegyňa predchodkyňa bola na neho primäkká, tak zatelefonoval na príslušné oddelenie VÚC, nech posudkový lekár navštívi obvodného lekára dotyčného dlhodobo evidovaného – a ak na mladého lekára dostatočne tvrdo pritlačí, tak ho už viac nenapíše na „Pnku“... Čo má čo nezamestnaný byť na Pnke?! „A potom ho vyrazím jedna radosť“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Lenže tento „prípad“ na výberovom konaní, kam ho poslal, sa preukázal potvrdením, že má stredne ťažké poškodenie ľavého ucha. Odkiaľ ho vzal? Veď sme povedali obvoďákovi, že má vyhodiť zo zdravotnej karty všetky zmienky o zhoršenom sluchu! Babrák jeden!

 U posudkových lekárov uspel, pretože predložil 15 rôznych potvrdení od rôznych odborných lekárov. Takže zmena taktiky. Poslal „tento prípad“ na inú adresu a na iné výberové konanie (práve na výročie okupácie), ale s požiadavkou, aby doručil „vratku“ do štrnástej hodiny.

 „Ja ti dám – tentoraz mi neunikneš z mojej pasce!“ – samotné výberové konanie sa uskutočnilo so záverom až v 12:25 hodín a ja robím až po trinástej, prídem však o pätnásť minút neskôr – akože sme mali poradu a pred ním bude minimálne 3 alebo 4 prípadov, kde sa môžem vyhovoriť, že som si ich objednal – samotný fakt, že mu hrozím, ak nepríde do štrnástej, tak bude vyhodený z evidencie, to už hravo zvládem...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Tak sa aj stalo. „Pán“ úradník z úradu práce si už medlil ruky, ako mu to krásne vyšlo, keď zrazu mu vtrhol do kancelárie „poškodený“ akože-klient a s rozhorčeným krikom sa sťažuje, že ako to, že jeho poradové číslo z prístroja na prízemí preskočil! Ako si to môže dovoľovať?! Ba ešte v amoku si privolal nadriadenú pána úradníka a pred ňou a ďalšími približne piatimi či šiestimi ľuďmi – kričal na neho, že tu mu necháva „vratku“ s podpisom aj s razítkom od firmy z výberového konania a odišiel preč.

 Vzorný a veľmi šikovný úradník z úradu práce konzultoval celý „incident s poškodeným“ so svojou priamou nadriadenou, so svojimi kolegyami, so zástupcom ministra práce, s bratislavským UPSVaR – všetci mu potvrdili, že sa ho zastanú, že sa mu nič nemôže stať, že tamten nemá šancu a tak podobne a tak ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 A čo svedomie pána úradníka? Čo vina? Čo zodpovednosť?

 Ha ha ha – nebuďte malí. Kým sa nič nepotvrdí, keď sa nič nedokáže, kým sa neskončí súd aôebo aspoň šetrenie rôznych zložiek, dovtedy môžu na sťažovateľa pôsobiť, prehovoriť ho, niečo sa zmení, niečo sa môže stať.

 Má „pán“ úradník nejakú vinu či pocit viny? Nie, nemá!

 Prečo?

 „Pán“ úradník z úradu práce je totiž kresťan katolík, ktorý chodí každú nedeľu do kostola a patrí medzi slušných, poctivých kresťanov katolíkov. Samozrejme, aj každý predpísaný sviatok navštevuje chrám. A vždy na prvý piatok ide na spoveď, tam vyzná všetky svoje hriechy a vypočuje si napomenutie spovedníka, on vysloví svoju ľútosť. Nuž a na záver dostane rozhrešenie. A je čistý!

 A funguje to.

 Druhý príklad alebo druhá modelová situácia.

 Približne dva roky po našej ulici chodieva taký »odkundes« a sústavne má incidenty s mojím milovaným psíkom Borikom. Podľa toho, čo mi hovorila moja manželka, tak údajne zakaždým ten „beznádejný prípad“ reaguje neprimerane na môjho milovaného psíka a vraj tak sprosto a hlučne nadáva... Po neodhadnutom čase, keď už som aj vyzval jeho staršieho brata, nech mu dohovorí, som navštívil tohto exota u nich doma a tak som sa mu tam vyhrážal, že ho zastrelím alebo mu niečo vykonám, ak neprestane...

 Ale nezabralo to.

 A dnes, keď bola nedeľa 24. 9. 2017, tak ohrozoval môjho miláčika Borika svojím dáždnikom, že vraj ho napadol a on sa iba bráni! No to určite! S neskrývanou nenávisťou som mu naznačil, že ja, inžinier Jozef פלילי – mu čosi zlé urobím...

 Aha, vy by ste chceli počuť, ako to, že sa nebojím žiadneho postihu?! Nuž, mám známych na ministerstve vnútra, ale aj na polícii, mám konexie na mestskom zastupiteľstve, poznám sa aj s bratom tohto exota...

 ...a potom, ja som vzorný kresťan katolík. Pán Boh sa zmiloval nad týmto odporným ľudstvom tak, že obetoval svojho syna a my, ktorí sme v neho uverili, sme naplno omilostení, takže, keby som tomuto darmožráčovi hoci aj krky dolámal, tak ja mám právo na generálne pardón a on nech drží hubu a krok, kapišto?

 Tretí príklad alebo tretia modelová situácia.

 Nejaký pán Miško Mrkvička, rehoľný kňaz, píše pre verejnosť: „Aj keď je Medžugorie miesto, ktoré už roky budí protichodné reakcie pre zjavenia Matky Božej, na jednej veci sa zhodujú takmer všetci: dá sa tu nájsť hlboký pokoj. Nie je jednoduché sa zorientovať v spleti názorov aj v samotnej cirkvi, v zásade stoja proti sebe 2 názory. Ten pastoračný, ktorý odporúča toto »pútnické miesto« ako miesto stretnutia sa s Bohom, s Jeho milosrdenstvom, ako miesto, kde je možné cítiť zvláštnu »milosť«, ktorá napĺňa dušu pokojom. Proti je názor dogmatický, že to miesto ešte nie je oficiálne uznané cirkvou, a preto treba počkať. Dokedy? Podľa smerníc cirkvi sa vec môže definitívne uzavrieť až po skončení zjavení. Vizionári ich však majú sľúbené do konca života.“

 Čo tam po tom, že Jorge Mario Bergoglio z Vatikánu naznačil svoje stanovisko k údajným zjaveniam Panny Márie v bosnianskom meste Medžugorie. Stalo sa tak krátko predtým, ako oficiálnu pozíciu k tomuto javu zaujme aj Vatikán. Pápež kritizoval „tých, ktorí majú stále potrebu nejakých noviniek, týkajúcich sa ich kresťanskej identity a zabúdajú, že boli vyvolení, pomazaní a majú Ducha Svätého ako záruku. Pýtajú sa napríklad: Kde sú tí vizionári, ktorí nám povedia, čo nám dnes o štvrtej poobede odkázala Božia Matka? A z toho žijú." (Koniec citátu z novín).

 V stručnosti by sa dalo doplniť, že tento tretí príklad je azda najháklivejší, lebo ovplyvňuje stovky alebo tisícky ľudí. Mýli ich? Môže im ublížiť? Hmm, kvôli neinformovanosti a plytkosti poznania – azda hej. Autoritu pápeža podkopávať len preto, že má Temnotou ovplyvnený postoj k islamistickým džihádistom, to nemusím riešiť.

 Mne skôr vyšlo na um podobenstvo o modlitbe, ktoré je v evanjeliách zapísané ako ponuka modliť sa vo svojej izbietke svojho vnútra (vnútra duše) – a nie ako pohania či farizeji, ktorí sa radi modlia na nádvoriach či križovatkách, aby to všetci videli (odkaz na povrchnosť či vonkajškovosť)...

 Veru sa mi nechce veriť, že by rehoľný kňaz odporoval slovám Pána Ježiša Krista, ktoré sú zaznamenané v evanjeliách – že ak je človek znovu-zrodený skrze Ducha svätého (Ducha Lásky), tak tento človek je zároveň chrámom Ducha svätého a nepotrebuje akýsi kamenný kostol či modlitebňu!

 A ešte SMS od pána rehoľného kňaza: „Uznajte, ze ide o velmi vazne obvinenia vo verejnom priestore, ublizenie na cti a poskodenie mena.“ Takže, bu-bu-bu?!

 Drahý pán Miško Mrkvička, rehoľný kňaz – ešte krátko dodá: „Ja sa spovedám tak často ako to len ide a vy mi tu nebudete robiť rozhodcu!“

 Nuž, tých eventualít, kde sa narába s bludom v štýle: „Ja môžem čokoľvek, lebo pôjdem na spoveď a Boh ma automaticky očistí a následne si môžem robiť, čo len chcem“ – tak podobných modelových príkladov, ale aj reálnych, z bežného života, by sa tu dalo popísať omnoho viac.

 Má to len jednu mini-chyničku krásy. S každou takou procedúrou „odpustenia“ musí byť aj akt oľutovania a aj nutnosť prísť za tým, komu kto to ublížil a poprosiť ho o odpustenie, ako to stojí v časti Biblie s názvom „Nový zákon“ (zvykne sa uvádzať aj „Nová zmluva“)... Tu niet výnimky, tu sa nedá urobiť pardon a šíriť bludy o nadradenom automatizme...

 Alebo iba šíriť bludy obdobného rázu a napokon prijať aj nevyhnutné následky.

+

 1 Jn 4, 11-12: Drahí moji, keď nás Boh takto miloval, aj my sa musíme navzájom milovať,

 Boha nikto nikdy nevidel, ale keď sa nazájom milujeme, Boh prebýva v nás a Jeho láska dosiahne v nás dokonalosti. ((Zaiste nie je láska v tom, že idem komusi do dvora až pred jeho vchod do bytu a budem sa mu vyhrážať likvidáciou a očakávať, že sa vlastne nič nestalo, lebo sa vyspovedám, ba pokojne budem pokračovať zas a znova.))

 1 Jn 4, 20-21: Ak niekto povie: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí? ((Keby len to – ak nechám zomrieť svojho brata, nech je to pre akýkoľvek dôvod, tak je jedno, že nemám krvavé ruky, ba ani nevadí, že som nedržal revolver či britvu – vražda má veľa podôb))...

 Rim 12, 17-19: Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; ale usilujte sa konať dobré pred všetkými ľuďmi! 18 Nakoľko je to možné, a závisí od vás, nažívajte v pokoji so všetkými ľuďmi! 19 Nepomstite samých seba, drahí moji, ale nechajte miesto (Božiemu) hnevu, ako je napísané: „Moja je pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán. ((Na toto zabúdajú mnohí a mnohí, málokomu príde na um, že môže od Boha pochádzať trest za niekoho, na koho sme už pozabudli, že sme mu čosi spáchali...))

 Mt 25, 35-36.40: »Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne... Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.« ((Takže nič také AKO – môžeš si za to sám, ty si =neschopák= lenivý, tak pokojne umri, čo ma je do teba ATĎ a podobne.))

 Lk 18, 1-8: Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: 2 V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. 3 Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: „Obráň ma pred mojím protivníkom. Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: „Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, 5 obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.“ 6 A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! 7 A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom aj nocou, a bude k nim nevšímavý? 8 Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na Zemi, keď príde?“
+

+

+

 Koniec článku

+

 Don't worry, be happy!

+

+

+

 BONUS – mimo článok (čiže čosi navyše, prídavok)

 Slovo „neustále“ sa nezdravo a neúmerne nadužíva, a to aj v takých prípadoch, kde úplne postačuje slovo „stále“ – je tu zrejme snaha vyjadriť myšlienku, že niečo je „bez prestania“ alebo „sústavne“ alebo je niečo permanentne sa opakujúce. Používateľom tohto výrazu sa zrejme máli napísať „iba“ stále, chcú nápadnejšie alebo naliehavejšie opísať, že je to stále, tak to znegujú a píšu neustále (čo na tom, že je to myšlienkový nonsens?!). Popiera to logiku – veď niečo je stále alebo nie je stále. Neexistuje tretia možnosť. Ideálne by bolo, aby nahradili slovo „neustále“ výrazom „sústavne“ (a v podobe prídavného mena „sústavné“).

† †

 ZNOVU: Čiarka sa musí písať pred spojeniami – a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to, a pritom:

 Slavomíra sa vôbec nečesala, a predsa bola sympatická v očiach Roberta. Chodili sme denne poctivo so synom na tie tréningy, a predsa sa nestal profesionálnym športovcom miestneho klubu.

 Pricestovalo ich jedenásť, a to ich malo byť najmenej dvadsaťdva. Jozef Gergeliak odmietol pomôcť, a to napriek svojmu slobodnému sľubu vo veľmi vážnej veci, ktorý dal pred Bohom pri plnom vedomí.

 Vždy sme boli originálni, a tak sme zrealizovali väčšinu z nášho plánu. Športovci nášho krajského mesta boli leniví, a tak sme prestali chodiť na futbalové zápasy.

 Naložili nám veľa povinností, a teda sme nikdy nestíhali zábavu v miestnom kine.

 Pribehli sme do cieľa v predstihu, a preto pokorne čakáme na ostatných bežcov. Emeritný arcibiskup Svätopluk z Trnavy dobrovoľne spolupracoval s ŠtB, a preto jeho tvrdenie o „nevinnosti“ nikdy neobstojí. Cieľom Fica bol Fico, a preto nikdy neprišiel o veľa.

 POZOR: Čiarka sa musí písať pred spojeniami – a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to, a pritom (občas na to zabúdame, ak sa dá, majme to niekde takzvane po ruke, ak by nám pamäť vypadla)…

† †

 Ak máme slová samozrejme, pochopiteľne, prirodzene, našťastie (to sú „častice“), používame ich pri subjektívnom hodnotení akýchkoľvek skutočností, musíme ich vyčleňovať čiarkami. (POZOR: toto platí aj o ekvivalentoch – niektorí z tvorcov, blogerov, autorov, novinárov, komentátorov… radi používajú obdobné skvosty, pretože – ak správne trafíme kvantitu aj kvalitu – osvieži to tak obsah, tak čítanosť, ale aj udrží pozornosť možných čitateľov).

 Keď tieto slová použijeme na začiatku vety, píšeme za nimi čiarku (a nepúšťame adrenalín do krvného obehu, čo si to tí jazykovedci zase vymýšľajú).

 Príklad:

 Pochopiteľne, včera sme vďaka krásnemu počasiu hrali futbal na ihrisku.

 Samozrejme, niečo predali a za peniaze nakúpili zásoby do kuchyne.

 Ak sa tieto slová (častice) nachádzajú v strede vety, musíme písať čiarku aj PRED aj ZA nimi.

 Príklad:

 Košice som poznal veľmi dobre, a tak som sa, pochopiteľne, ujal sprevádzania našich hostí.

 A potom, našťastie, začalo svietiť nádherné Slnko.

 V tom okamihu sa manželia bozkali, prirodzene, odvrátil som sa a usmieval som sa od ucha k uchu ešte pol dňa po tom.

 Nechal som ho, aby mi klamal naďalej, samozrejme, nebudem nikdy automaticky likvidovať možný vývoj tým, že by som okamžite strieľal a sekal.

+

 Pravdu nemožno zdiskreditovať. Pravda je pravdou. Pravdu nemožno dokázať ani vyvrátiť. Pravda jednoducho je.

+

+

 „Všetko, čo sa týka druhých, môžete robiť iba s ich súhlasom.“ (N. D. WALSCH: Rozhovory s bohom)

+

 George Orwell: „Čím viac sa spoločnosť vzďaľuje od pravdy, tým viac nenávidí tých, ktorí ju hovoria“.

+

 Mk 7, 14-23: 14 Nato znovu povolal k sebe zástup a hovoril: Čujte ma všetci a rozumejte! 15 Nič nevchádza zvonku do človeka, čo by ho mohlo poškvrniť, ale čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 16 [Ak má niekto uši na počúvanie, nech počuje.] 17 Keď potom odišiel od zástupu do domu, spýtali sa Ho učeníci: Čo je to za podobenstvo? 18 Povedal im: Či aj vy ste takí nerozumní? Či nechápete, že nič nemôže poškvrniť človeka, čo zvonku vchádza do neho? 19 Lebo nevchádza mu do srdca, ale do brucha a odtiaľ vychádza do stoky; a tým vyhlásil každý pokrm za čistý. 20 Potom doložil: Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. 21 Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22 cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. 23 Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka. ((Ďalší dôkaz, že totalitná ideológia islam je »podvod Temnoty«! Bravčové mäso nie je proti ničomu, šlo iba o svojvoľný výmysel tvorcov totalitnej ideológie.))

+

+

 Niekoľko dôležitých citátov z Koránu proti „neveriacim“ (t.j. proti ne-mohamedánom, veriaci v iné sú podľa nich neveriaci, hoci Alah je ireálny a pravý skutočný Boh nemá s totalitnou ideológiou islam nič spoločné):

 8:17 Nie ste to vy, kto ich zabili, ale Alah ich zabil; a nevrhal si ty, keď si vrhal, ale bol to Alah, kto vrhal, aby vyskúšal veriacich skúškou dobrou, od Neho prichádzajúcou, veď Alah počujúci je, vševedúci! ((„Nádherný“ dôkaz, že ide o produkt Temnoty, lebo Boh už »zjavil« svoju vôľu v „Nezabiješ!“ Náprotivok vidíme tu v Koráne.))

 2: 191 Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete, a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vás vyhnali, veď zvádzanie od viery je horšie ako zabitie. Avšak nebojujte s nimi blízko Mešity posvätnej, kým oni s vami tu nezačnú bojovať. Ak však vás tam napadnú, zabite ich - taká je odmena neveriacich!

 9: 5 A až uplynú posvätné mesiace, potom zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zajmite ich, strážte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy! Ak sa však kajúcne obrátia, budú dodržiavať modlitbu a dávať almužnu, nechajte ich ísť cestou ich, veď Alah je veru odpúšťajúci, súcitný.

 8:39 Bojujte teda proti nim, aby už nebolo pokušenia k odpadlíctvu a aby všetko náboženstvo bolo len Alahovo. Ak však prestanú, potom Alah jasne vidí všetko, čo robia.

 2: 217 Dopytujú sa ťa na posvätný mesiac a na bojovanie v jeho priebehu. Povedz: „Bojovať v ňom je hriech ťažký, avšak odvracať od chodníka Alahovho, neveriť v Neho a v Mešitu posvätnú a vyháňať obyvateľov ich z nej je ešte ťažší hriech pred Alahom; zvádzať od viery je horšie ako zabíjať. Neveriaci neprestanú proti vám bojovať, kým vás neodvrátia od náboženstva vášho, ak budú toho schopní. Pre tých z vás, kto od náboženstva svojho odpadnú a ako neveriaci zomrú, márne bude ich konanie na tomto aj onom svete - tí ohňa obyvateľmi sa stanú a nesmrteľní v ňom budú. ((Ďalší z dôkazov, ktorý svedčí proti Temnote – pekelné sily sa snažia brojiť proti skutočnému pravému Bohu, ak chcú naklamať ľudstvu či Človeku, že »zvádzať od viery je horšie ako zabíjať«. Nie. Násilím, vraždením, zotročovaním, nútením do neslobodného absolútneho podriadenia sa, likvidovaním atď. sa ešte nič pro-Božieho nedosiahlo! Človek nie je otrok a Boh je „prameňom“ tak bytia ako aj slobody.))

+

+

+

 Poznámka: ak by mi chcel niekto napísať, použite e-mail adresu: vilcek . jan @ gmail . com – bez medzier, pochopiteľne. (prosím, ak mi môžeš darovať peniaze na lieky + liečbu: iban code SK3711000000008019075586)

+

Ján Vilček

Ján Vilček

Bloger 
  • Počet článkov:  518
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Človek, Európan, Slovák, syn, brat, priateľ, kamarát, autor, kolega, spoluobčan, milovník humoru aj umenia a N-počet rôzneho. Som vedomie, som prítomný okamih, život sa díva na svet mojimi očami. Pokoj, radosť, odhodlanie žiť naplno s tvorivosťou aj láskou, to stojí za uskutočňovanie s Vami... Zoznam autorových rubrík:  politika s humorompolitika a spoločnosť vážnevlastná prózavlastná poéziatomu nerozumiem ?mini-zamysleniao mne, o vásHAL a PARTŇACOMMENTTOTAL-ABSURDUMHLAVOLAMhumôrkyPOLEMIKABEAUTIFUL MINDMOMENTKAapologetikaNE-PODAROKMY-S-TIF-I-KÁCIAČIERNY humorSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu